DOPRIAŤ DUŠI HOJDAŤ SA ALEBO DUCHOVNÝ RELAX ČÍTANÍM

            Istý kňaz hovorí: „Rád pozorujem svojho synovca na hojdačke. Keď sa už dostatočne navystrája pri športe, sadne na hojdačku a len sedí, kýva nohami v rytme posledných vyhúpnutí. Zdá sa, že je v harmónii s celým svetom.
            Pri tomto pozorovaní sa mi raz spontánne vynoril v mysli nemecký výraz pre maximálnu pohodu, akú možno očakávať len od prázdnin: die Seele baumeln lassen. Dopriať duši hojdať sa. Nič nerobiť, len pozorovať svet, s dušou otvorenou pre všetko, čo ladí s našim zmyslom pre dobro a pre krásu. Proste dopriať duši byť tak ako ten chlapec na hojdačke.“

            Nie náhodou je čítanie pre mnohých ľudí súčasťou ideálnej dovolenky, kde telo a duša si konečne oddýchnu. Mať tak konečne čas vziať do ruky knihu! Odpočinúť si čítaním! Nemusí to byť len detektívka alebo horor, ale aj kniha duchovná! Veď žijem z toho, čím napĺňam svoju myseľ. A čoho je plná moja myseľ, to prechádza do mojich názorov, slov, jednania, to v konečnom dôsledku formuje celú moju osobnosť.
            Františkán Ján Evanjelista Urban vydal príručku o tom, ako správne čítať duchovnú literatúru. Hovorí:

            Pomaly a v tichu srdca – otcovia púšte zakazovali novicom hltať Písmo Sväté či inú duchovnú literatúru. Radili im radšej sa uspokojiť s jedným veršom žalmu a opakovať si ho celý deň. Hovorili tomu meditácia a chápali ju ako „prežúvanie“ podľa vzoru prežúvavcov, ktorí takto dokážu vytiahnuť živiny z každého stebla slamy.

            V duchovnom živote aj jediné slovo, povedané alebo prečítané v správny okamih, môže zmeniť život človeka. A naopak, celé prelúskané knihy môžu byť nanič, ak sa srdca nedotknú. Ako hovorí svätý Ignác z Loyoly: „Nenasycuje a neuspokojuje dušu človeka, ak mnoho vie, iba ak prežíva veci vnútorne.“

            Správne duchovné čítanie má vyústiť v modlitbu. V nájdenie Boha v tom, o čom človek čítal a nad čím uvažoval. A zotrvanie v tomto stave do sýtosti ako ten chlapec na hojdačke.

            Možno namietnuť, že je to všetko veľmi zložité a od duchovného relaxu sa nám to zdá byť na míle vzdialené. A predsa nie je. Ale predpokladá to mať srdce Božieho dieťaťa. Vtedy bude naša duša v pohode. A nie iba v čase dovoleniek a prázdnin.

(zdroj: Richard Čemus, radiovaticana.cz, Dopřát duši houpat se)